Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie, t.j. s podmienkou návratnosti.
Tento vzťah má podobu zmluvy. Veriteľ dáva dlžníkovi k dispozícii istú hodnotu v peniazoch, resp. v tovare a stará sa o správu dlhu. Dlžník sa zaväzuje splatiť svoj dlh v dohodnutom termíne a forme (spravidla v peniazoch), ako aj platiť príslušný úrok.
Spotrebný úver
Je ťažké klasifikovať tentodruh úveru z časového hľadiska. Môžu byť tak ako krátkodobá a strednodobé tak aj dlhodobé na nákup spotrebných tovarov a služieb. Podoba tohto druhu úveru môže byť revolvingový spotrebný úver, splátkový spotrebný úver a preklenovací úver
Spotrebný úver sa dá využiť na financovanie konkrétnych potrieb klienta (napr.: zariadenie bytu, kúpa spotrebného tovaru, kúpa elektroniky, rekonštrukcia bytu, vybavenie domácnosti, nákup stavebného materiálu, odkúpenie bytu, kúpa športovej výstroje, kúpa motorového vozidla, financovanie vysporiadania dedičských vzťahov, rodinných udalostí a pod.)
Kontokorentný úver
Ide o dohodu medzi bankou a klientom, na základe ktorej banka poskytuje klientovi úver prostredníctvom jeho bežného účtu.
Najväčšiu mieru rizika banky ako dlžníka aj ako veriteľa predstavuje úrokové riziko. Za dva hlavné zdroje uvedeného rizika možno považovať pôsobenie trhu a spôsob refinancovania hypotekárnych úverov.